Rok 2021

Snem združenia – 28.2.2021

Tohtoročný snem bol trochu iný, ako zvyčajne a to hlavne kvôli prebiehajúcej pandémii a zákazu vychádzania – tak sme sa rozhodli ho organizovať online, virtuálne. V určený čas sme sa takmer všetci pripojili a spojili cez siať a začali preberať všetky dôležité veci. Povedali sme si, čo sa spravilo v minulom roku, čo sa bude ešte len robiť v roku tomto. A podobné veci. Snem sa nám nakoniec trochu pretiahol dlho do noci, keďže tých tém na preberanie bolo veľmi veľa.

Zakrývanie strechy – 11.4.2021

Keď konečne prišlo trochu uvoľnenie z pandémie a mohlo sa cestovať do iných okresov, dohodli sme sa s Ľubom, že konečne dokončíme strechu na tretej bráne, aby nám nezatekala. Tak som naložil do auta krytinu, jednu lavičku a vybral sa na hrad. Cestou som Ľuba vyzdvihol v Žibritove a spolu dorazili na hrad. Hneď sme namontovali na nádvorí lavičku, ktorú behom polhodiny obsadili prví turisti. No a potom sme vyvliekli fóliu na strechu a pribíjali do nemoty. To sa nám aj podarilo a tak si môžme povedať, že jedna časť strechy je v suchu. Pomedzi to sme sa porozprávali s pár ľuďmi a hlavne sa spoznali s o Zuzkou, čo príde stavať infobúdku.

Jarná brigáda s trampami – 1.-2.5.2021

Ugo vymyslel tento termín a hneď aj pozval ľudí – počasie mu napodiv vyšlo v sobotu bol takmer letný deň, len v nedeľu pred obedom sa to zlomilo a začalo pršať a bola zima. Ale to už aj tak všetci išli domov a tak to vôbec nevadilo. Porobilo sa kus dobrej práce – pokosilo, nanosilo drevo, vyzbierali odpadky a kopa inej drobnej práce. Hlavne, že sa všetci mohli zísť pri ohníku a spolu zažiť tú nádhernú atmosféru.

Stavba prístrešku a nasvietený hrad – 7.-9.5.2021

Na nasledujúci víkend bola dohodnutá stavba prístrešku pre informátora. Tak po práci beriem Ondreja zo Zvolena a mierime na hrad. Nissan si trochu stavia hlavu, nechce veľmi štartovať, ale nakoniec ho presviedčame a naložení vyrážame na hrad. Tam nás už čaká Ľubo s vyhriatou pivničkou. Vykladáme veci a v lejaku ešte raz otáčam na Konské pre Zuzku, Dadyho s Jackie. To už Nissan hnevá – cestou dole mi dochne a musím štartovať s rozbehom. Našťastie nezhasol pri naberaní vody a tak pred zotmením sme všetci bezpečne na hrade.

Ráno, len čo vyšlo slniečko sa chystáme pracovať. Naplnili sme si bruchá a poďho – vyvláčili sme rezivo a dumali ako to urobiť. Nakoniec sa vydumalo a už sa reže, píli, dlabe, stĺka až do večera. Na obed sa ctený Bacil vybral na Konské pre priateľov, čo mali v pláne v noci nasvietiť hrad, tak vyšiel hore, vyložil z auta kopu odpadkov a pripojil ťažký prívesný vozík, ľudí – nakoniec cestou dole zistil s hrôzou, že cez cestu medzitým spadol strom. Tak neostávalo nič iné, ako ísť pešo na hrad po pílu, vrátiť sa a prerezať sa cezeň. Konečne sme na hrade a po výdatnom obede sa pokračuje v práci. Popri tom sa rozložili svetlá a po zotmení sa hrad začal kúpať v lúčoch farebného svetla. To sa nádvorie aj celkom zaplnilo ľuďmi. Poniektorí sme sa porozliezali po okolitých kopcoch, aby sme ulovili nevšedné fotografie. Okolo polnoci sa hrad zase ponoril do tmy a oblohu ovládli hviezdy. Potom už len všetko pobaliť a odviezť zase hore na Konské – čo bola tiež fuška, lebo sme museli prekáblovávať batériu kolegom v aute, aby mohlo naštartovať. Ale po druhej v noci už našťastie spíme…

V nedeľu sa za hrejúcich lúčov slnka pokračovalo v stavbe prístrešku, ktorý už dostáva svoje kontúry a aj striešku. Popri tom sa nachystali aj tri konzoly, čo keď sa zamurujú, budú niesť striešku nad vstupom do pivničky pod sýpkou.